Tanzánia na druhý pohľad

Tanzánia je pre mňa plná vecí ktoré sú iné alebo fungujú inak ako čokoľvek čo som doteraz poznal. Plná kultúrnych odlišností a vecí, nad ktorými sa bežnému európanovi zastavuje rozum, ale ktoré keď sa človek zamyslí dávajú v lokálnych odmienkach často (nie vždy) dobrý zmysel. Nad mnohými som sa zasmial a nad mnohými zamyslel. Tak vám ich pár opíšem aby ste mali lepšiu predstavu ako to tu beží.

V Tanzánii sa jazdí po ľavej strance cesty. To nieje úplne presné pretože vo vetšine Tanzánie sa jazdí stredom cesty, pretože len v strede  cesty je auto vyrovnané. Totž pokiaľ nieje cesta asvaltová, čo vetšinou nieje, prierez cesty je celkom dobrý hlinený štvrťkruh  rývchlo sa zvažujúci do prikop po oboch stranách. Len oprotiidúcemu autu sa vyhýna vľavo. A to hlavne ak je vetšie ako to vaše.

Pokiaľ je v Tanzánii na ceste iný pomalší dopravný prostriedok, ktorý vám blokuje cestu, nezpomaľuje sa, len trúbi. Teda pokiaľ nieje vetší ako vy. Potom je to váš dopravný prostriedok ktorý sa vyhýna. Prvých pár hodín v aute s Tanzánskym vodičom budete asi dosť nervózni hlavne ak sledujete cestu, ale potom to rýchlo opadne pretože pochopíte, že je to tu normál a že to dokonca funguje.

Okno na dopravnom prostriedku sa nevyťahuje vetšinou pákou, ale tak že ho človek chytí za sklo a vytiahne “manuálne”. To znamená, že vždy zostane medzera aspoň na prsty ktorými okno vyťahujete. To v zásade nevadí, lebo nikdy nieje zima a prach je aj tak všade vrátane vnútra auta. Vlastne čokoľvek si v Tanzánii, aspoň v oblasti Dongobesha vezmete na seba, nech je akejkoľvek farby, bude mať po dni červenkastý odtieň. Takže farebne splynúť s okolím je jednoduché.

V Dongobeshi a okolí je asi 98% áut značky Toyota a vetšina má listové a nie pružinové alebo iné odpruženie a hodne vysoký podvozok. Na Tanzániu sú až do Dongobesha celkom štandardné cesty, čo sa ale nedá povedať o všetkých cestách ďalej do busha. Napriek tomu tu bez offroad auta nieje rozumné jazdiť. Cesty sú hlinené a spomaľovač na ceste je proste schválne urobený kopček z hliny (funguje dobre).

Posledný výber z bankomatu, ktorý som urobil bol maximálny výberový limit. Nie mojej karty, ale bankomatu! Dostal som 400 000 Tsh, teda Tanzánskych šilingov.  Čo je asi 200 dolárov, 180 euro, alebo okolo 5000 Kč. Dostal som to v 10 000 Tsh bankovkách (cca 125 Kč). To je najvetšia bankovka v Tanzánii. V odľahlých oblastiach je to aj polročný plat učiteľa predškolského zariadenia. Pre porovnanie vstup na Tanzánske Kilimanjaro pre zahraničného turistu je 1000 dolárov.

Sim kartu som si kúpil v pouličnom stánku, kde predávali aj mobily a kde mi ju vystrihli na formát microsim, ktorý potrebujem pre svoj mobil, z klasickej sim-ky nožnicami :D. Za modem s internetom som v Tanzánii zaplatil 172 000 Tsh. Ten som kupoval ešte v meste v “normálnej predajni”, ale bežal po neho niekto do druhej predajne, pretože ho tam nemali. Myslím, že to nieje tak žiadaný artikel.

V Tanzánii Snickers stojí okolo 35 Kč (1,25 eur) a asi pol kila cherry paradajok asi 2,5 Kč (necelých 10 euro centov).  Aj vo vetšom meste v Tanzánii je problém nájsť tenisky pre dievča, ktoré niesú používané (tých je dosť). Ceny v Tanzánii sú vyžšie pre belocha alebo černocha, ktorý cestuje s belochom a ceny sa líšia niekedy aj desaťnásobne. Misku z ebenového dreva mi napríklad ponúkli z fleku za 90 000 Tsh, ale keď som sa vyhovoril a odišiel a potom náhodou prechádzal okolo rovnakého obchodu chlapík sa ospravedlnil, že ma zle ohodnotil a dal mi ju kľudne za 15 000 Tsh, pretože som viac nemal.

Ľudia jedia len preto, aby sa zasýtili a mali energiu. Niečo ako Dongobeshský gurmán neexistuje. Najčastejším jedlom v Tanzánii je takzvané Ugali, čo je jedlo, ktoré podľa európskych štandardov nemá žiadnu chuť (fakt žiadnu). Je to jedlo ktoré Africkí bežci priniesli do komunity svetových atlétov a v súčasnej dobe ho aj niektorí neafrickí vrcholoví športovci používajú, ako hlavnú zložku stravy.

Ofera v kostole môže byť skoro čokoľvek. Najčastejšie sú peniaze to je pravda, ale videli sme aj: jedno vajce, kozu, kus mydla (mydlo tu existuje ako dlhé tyče, z ktorých  sa odrezáva kus ktorý si zákazník v obchode vypýta), dve tekvice, kohúta, šatôčky pre asi 5 ročné dievčatko, vrecko fazule, pet-fľašu s čerstvým mliekom, alebo vrece zemiakov. Na záver kostola všetci výjdú von ako sprievod a postavia sa do polkruhu okolo vchodu do kostola, kde nastáva dražba predmetov v ofere. Človek si môže vydražiť spoínané predmety a výťažok sa pripočíta k ofere. Taktiež môže vydražiť predmet pre niekoho a tak podporiť rodiny, ktoré sú na tom zle alebo proste len prejaviť úctu takýmto darom.

Častý pozdrav Shikamoo mienený pre osobu spoločensky dôležitú znamená niečo ako “Som pod tvojou podrážkou”, teda výraz s extrémnou pokorou. Výraz pochádza z dob otrokov, kedy sa takto zdravili otroci svojim pánom. Výraz zdomácnel, ale veľa ľudí, ktorí poznajú pôvod tohoto slova ho neradi počujú.

Človek, ktorý má dieťa naberá určitý status a večšinou ho oslovujú menom jeho alebo jej prvorodeného dieťaťa (aj muža ženským a opačne) ako Baba Eliza (otec Elizy), alebo Mama Mayko (mama Michala).

V Tanzánii je ešte mnoho ďalších vecí nad ktorými sa pozastavíte, ale je to krásna krajina. Na jednej strane by som chcel, aby raz moje deti, až ich budem mať, mohli tiež zažiť niečo takéto ako ja teraz, ale na druhej strane viem, že sa Tanzánia veľmi rýchlo mení a je to pre ňu dobré. Mnohé oblasti aj len 50 kilometrov od Dongobesha sú na tom veľmi zle a mnoho ľudí tam trpí podvýživou, nemajú vodu a žijú životom, ktorý by normálny európan neprežil vôbec, aj keby ho naučili všetko, čo vedia. Proste by neuniesol slnko, nedostatok vody a hlad. O návšteve oblasti Yaeda Chini napíšem ešte viac.

Ospravedlňujem sa čitateľom za takýto koniec, ale spomínam si na scénu z filmu Hotel Rwanda, v ktorej sa dostal kameraman do oblastí, ktoré boli postihnuté práve masovým zabíjaním počas rasového konfliktu a jeden Rwanďan sa potešil: Konečne ľudia na západe budú vedieť, čo sa tu deje a zakročia. A niekto mu odpovedal: Nechápeš, tieto obrázky ľudia na západe uvidia v televízii v správach, vypnú telku a pôjdu si dať výdatnú večeru s pokojným srdcom. Niekedy je dobré povedať veci aké sú.

Michal